Kategórie
Náhodné produkty
Nie je na sklade!
Vyplňte tento formulár, budeme vás informovať keď položku naskladníme:
Meno
E-mail

Poslať Zavrieť
Nie je na sklade!
Vyplňte tento formulár, budeme vás informovať keď položku naskladníme:
Meno
E-mail Poslať Zavrieť
Jozef Jurko
Za onoho času 2
In illo tempore II

Počet strán: 216
Rok vydania: 2019
Väzba: lepená / mäkká obálka
Vydavateľstvo: Bens
Kód produktu: 9788089679362
3,70€
Bez DPH: 3,36€
Dostupnosť: Nie je na sklade

Úvod
Len málo ľudí si uvedomuje, koľko o sebe povieme bez toho, aby povedali jediné slovo. Výraz našej tváre povie ostatným až 55 percent z toho, čo im chceme povedať a čo sa odohráva a skrýva v našom vnútri. Oči o nás prezradia najviac. Nimi môžeme povedať: ,,Nezaujímam sa o teba“, ale aj „Mám ťa rád, si pre mňa dôležitý“, ak na teba napríklad niekto žmurkne. Určite si viete predstaviť, ako sa zatvári človek, ktorého niečo prekvapí. Aj keď nepovie ani slovo, z jeho tváre ľahko zistíme, či ide o príjemné alebo nepríjemné prekvapenie. Ďalších 38 percent posolstva vyjadríme prostredníctvom tónu a výšky hlasu a pomocou gest. Žartovný tón vyjadruje priateľstvo a radosť, kritický tón hnev. Aj tí, s ktorými by ste sa nedohovorili po slovensky, by vám určite rozumeli, keby ste im pohrozili ukazovákom, ukázali zovretú päsť, buchli dverami, alebo ich objali či potľapkali po ramene. Slzy, úsmev, smiech, povzdych, vzlyk - to všetko nám pomôže lepšie pochopiť, čo nám ten druhý chce povedať. To znamená, že výraz našej tváre, tón hlasu a gestá odhalia ľuďom, s ktorými komunikujeme, až 93 percent našich myšlienok a pocitov. A len zostávajúcich 7 percent z toho, čo chceme povedať, vyjadríme slovami. Možno práve preto mama, kamaráti alebo učitelia veľmi rýchlo zistia, či hovoríme naozaj to, čo cítime. Ak ústa nehovoria pravdu, naša tvár a postoj tela nás prezradí. Jeden kňaz to hovorí nahlas: Boh nám stvoril tvár, ale usmiať sa musíme sami...
In illo tempore - za onoho času, teda - za Ježišovho času platili tie isté postrehy, čítanie v kontexte, čítanie medzi riadkami, čítanie pôsobiaceho Ducha Svätého, ktorý viedol pisateľa, ale vedie aj čitateľa alebo poslucháča Božieho slova. PÁN je tu s nami! On kryje a garantuje svoju stálu prítomnosť, keď sa číta, prednáša Božie slovo. „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).
Cieľom publikácie je znova zaktualizovať pre tých, ktorí sa snažia žiť Božiu prítomnosť.
Rozdelenie práce je určené liturgickým rokom, kde centrom je Veľká noc nášho Pána a od nej sa delí čas pred ňou, ako čas pôstu a po Veľkej noci päťdesiatnica veľkonočného obdobia, ktorá vrcholí na Turíce. V dare Ducha Svätého sa prežíva cezročné obdobie až do nedele Krista Kráľa.
Z použitých metód v práci boli použité liturgické texty, ktoré sú v liturgickom roku Cirkvi. K ním sú priradené homiletické, katechetické, exegetické a biblické dostupné materiálov z printových a internetových zdrojov.
Pre ohlasovateľa evanjelia zostane základným prameňom Sväté písmo a Magistérium. Publikácia „Za onoho času“ bola vyskladaná z rôznych dostupných zdrojov, aby sa poslúžilo k povzbudeniu žiť s Božím slovom v podmienkach každodenného života.
Nedávno, keď bol práve na prechádzke a spomínal na detstvo, vybavili sa mu slová, ktoré mu často hovorievala babička: „Synak, ži tak, aby si sa každému vždy mohol pozrieť do očí!“ Zvláštne bolo to, že mu tieto slová hovorila vo chvíli, keď sa práve niekomu do očí pozrieť nemohol. Ako keby mu videla do duše. Je jedno, koľko máme rokov. Pred nami je ďalší deň, každý nový deň... Žime tak, aby sme sa večer mohli v zrkadle spokojne pozrieť do očí aspoň sami sebe. Na svete nie je nič krajšie ako čestný človek. Romain Rolland. Raz budeme stať tvárou v tvár samému Bohu a bude treba mu pozerať do oči s knihou života, v ktorej bude všetko, čo sme povedali, čo sme urobili, čo zanedbali, čo nevyužili... Pred tvárou toho, ktorému sa budeme zodpovedať, napĺňajme svoje poslanie, ktoré nám bolo zverené, aby sme mohli pozerať Bohu do oči.
 
Predhovor
Stalo sa to pred Vianocami. Štedrý deň bol predo dvermi. Sedela medzi dvanástimi mužmi vo veku od 19 do 35 rokov. Z chorobopisov usúdila, že ich doterajší život sa podobal ako vajce vajcu. Detstvo s agresívnym otcom alkoholikom alebo prípadne bez otca, matka viac-menej neschopná plniť úlohu matky, pobyty v detských domovoch, poruchy správania - záškoláctvo, úteky, krádeže, násilnosti, bitky..., čoskoro nato prvé tresty, alkohol,
drogy... Napadlo jej, že týmto dvanástim osamelým mužom bez domova položí úplne netradičnú otázku: „Za koho by ste boli ochotní zomrieť?“ Až na jedného z nich, ktorý svojich rodičov nepoznal, všetky tieto nemilované a neprimerane trestané deti jednoznačne odpovedali: „Za mamu a otca.“ A vôbec si nemyslí, že klamali. Táto lekárka ostala zaskočená a prekvapená s touto odpoveďou. O koľko viacej by sme mali zo zážitku dobroty a lásky tiež podobne sa vyznať. Ak toto platí v ľudskej rovine, o čo viacej by to mohlo platiť aj voči dobrote a láske Boha k nám. Poslanie kresťana nie je jednorazové, ale je to beh na dlhé trate, životný maratón, kde nesieme zvesť o Kristovom víťazstve každému, s všetkým, aj sebe..
V septembri roku 490 pred n. 1. sa pri meste Maratón odohrala bitka medzi Grékmi a Peržanmi. Počtom menšie grécke vojsko zvíťazilo. Ďalšie perzské vojsko však bolo na ceste proti mestu Aleny. Gréci v Maratóne si uvedomili, že obyvatelia Atén nie n vojaci, preto ich môžu Peržania ľahko premôcť. Vedeli aj to, že keby sa dopočuli správu o ich víťazstve, zrejme by ich to pobudilo, postavili by sa nepriateľovi na odpor a vydržali by, kým nepríde posila. Preto, ako hovorí legenda, jeden grécky vojak bežal / Maratónu až do Atén. Utekať 42 kilometrov maximálnou  rýchlosťou nie je maličkosť. Aj pre tohto vojaka to bolo osudné. Dobehol do Atén a keď už padal na námestí na zem, z posledných d ešte stihol zvolať: „Radujte sa! Zvíťazili sme!“
Život kresťana sa podobá maratónskemu behu, nie krátkemu šprintu. Niekedy sa nám zdá, že cieľ je ešte priďaleko. No ako to bolo v tomto príbehu, aj my môžeme druhým priniesť posolstvo o nádeji a víťazstve. Pavol, ktorý je autorom veršov na dnes, ich písal vo väzení, kde čakal na popravu. Predsa však napísal: „A nie iba ma čaká veniec víťaza, ktorý mi položí na hlavu v deň svojho
0 n t< hodu Pán, ten spravodlivý sudca. A nie iba mne, ale všetkým, čo túžobne očakávajú jeho príchod.“ To znamená- mne. To znamená
tebe. Zatiaľ však stále bežíme. Ale cieľ je už na dohľad. Nosme ' sebe predstavu o každom človeku, druhých, o ľudstve.
Ak by sa celé ľudstvo scvrklo dojednej malej 100-člennej dediny, bolo by v nej:
57 Ázijcov, 21 Európanov, 14 Američanov a 8 Afričanov,
52 žien a 48 mužov,
70 nebielych a 30 belochov,
70 nekresťanov a 30 kresťanov,
89 heterosexuálov a 11 homosexuálov, 
6 osôb, ktoré by vlastnili 59 % všetkého bohatstva, a všetky by pochádzali z USA,
80 ľudí, ktorí by trpeli nedostatočnými podmienkami na bývanie,
7 analfabetov,
50 podvyživených,
1, čo by umieral, a 2, čo by sa rodili,
1, čo by mal akademické vzdelanie.
Ak máš jedlo v chladničke, si oblečený, máš strechu nad hlavou a svoju posteľ, si bohatší ako 75 % obyvateľstva tohto sveta. Ak máš konto v banke, nejaké peniaze v peňaženke, patríš k 8 % svetovej populácie žijúcej v blahobyte. Ak sa niekedy ráno zobudíš s mizernou náladou, spomeň si na tieto údaje. Možno ťa vyliečia z depresie.

Napísať recenziu

Vaše meno:


Vaša recenzia: Poznámka: HTML nie je preložené!

Hodnotenie: -           +

Opište kód z obrázku:



Odporúčame dokúpiť (1)
Ďaľšie diela tohto autora (19)